Basnicky.sk

Zatrúbil klakson,
vybehla som za ním,
dali sme si helmy,
išli za svitaním.

Nevedeli sme čo nás čaká,
len to že diaľka náa láka.
Ktovie,až kam povedú nás dve kolesá,
možno k brehom lesa,možno do lesa.

Ideme,brázdime trasy autostrád
rovnako krásne i po toľký krát.
Jazdíme a práve sem patrím
jazdíme od rána do trištvrte na tri.

S tebou ani v zákrute nedostanem strach,
rýchlosť na motorkách rozvíri prach.
A poto chvíľu nato alebo aj hned,
môžme ísť tak daľeko ako budeš chcieť!


Po horských cestách aj po veľkomestách
vezieme sa na zraz motorkárov,
nalievame pivo do pohárov,
máme pod kontrolou súkromný raj,
bezpečne zodpovedný vraj.

Prespíme v moteli tiež na tom náležím ,
noc za päťdesiat korún,
čo na tom záleží?

A noc? Tá tiež patrí nám.
To je jedno kedy pôjdeme a kam,
stačí,že ťa pri sebe mám.